Rozdielu medzi prírodným a pridaným cukrom rozumieme všetci. V rámci zdravej životosprávy sa snažíme vyhýbať pridaným cukrom. Vie však naše telo tieto druhy cukrov rozlíšiť? To, aký je medzi nimi skutočný rozdiel, sa dozviete v článku.
Kde všade nájdeme cukor?
Prírodný cukor je taký cukor, ktorý sa prirodzene vyskytuje v jedle. Napríklad v ovocí (čerstvom, mrazenom alebo aj v 100% ovocných štavách) sú všetky cukry prirodzené. To isté môžeme povedať o cukroch v mliečnych výrobkoch (mlieko, jogurty) a v zelenine (napríklad sladké zemiaky alebo kukurica).
Pridaný cukor niekto počas procesu výroby do jedla pridal. Tu je škála možností veľmi široká. Môže to byť cukor, ktorý ste pridali do vášho obľúbeného koláča alebo med, ktorým si osladíte raňajkovú kašu. Netreba zabúdať, že v tomto prípade je samotný cukor prírodného pôvodu, ale v jedle sa nevyskytuje prirodzene. Okrem toho pridané cukry nájdeme samozrejme v spracovaných potravinách a častokrát ich „ukrývajú“ ich chemické názvy: fruktóza, glukóza, laktóza, dextróza alebo naše obľúbené krycie meno, sirup. Môže za tým byť javorový či kukuričný sirup.
Cukor samozrejme nájdeme v sladkostiach, v čokoláde alebo žuvačkách. Pridávajú ho ale aj do potravín, pri ktorých naň často zabúdame, ako napríklad omáčky, nátierky, dressingy alebo pečivo. Faktom zostáva, že ak sa v niečom nachádza cukor, je veľmi pravdepodobné, že daná potravina obsahuje prírodný aj pridaný cukor aspoň v malom množstve. Cukor pomáha vyrovnať kyslé chute a zdôrazniť prirodzenú sladkosť jedla.
Príkladom môže byť granola alebo raňajkové musli – bez ohľadu na to, či ho pripravujete doma alebo kupujete v obchode. Obsahuje prírodný cukor (hrozienka, datle, figy, sušené ovocie) a tiež pridaný cukor (napríklad med alebo javorový sirup).
Takisto bežný jahodový jogurt, ktorý častokrát kúpime ako zdravšiu alternatívu dezertu, má hneď niekoľko zdrojov cukru: cukor v mlieku, cukor v jahodách a pridaný cukor (zvyčajne nejaký sirup) ako sladidlo.
Odpoveďou na našu otázku je teda povestné všade. Cukor naozaj nájdeme takmer vo všetkom a to nemusí byť za každých okolností zlé. Pre vyrovnaný živnotný štýl sa odporúča konzumovať čo najmenej pridaných cukrov (napríklad polotovary) a variť si z kvalitných a čerstvých potravín. Tie už obsahujú dostatok cukru samé o sebe. No je takmer nemožné vyhýbať sa cukrom na 100 %.
Ako vidí tieto cukry naše telo?
Z pohľadu výživy tam v podstate nie je žiaden rozdiel. Naše telá nedokážu rozoznať, či bol cukor prítomný v jedle prirodzene alebo ho niekto pri výrobe či varení pridal. Dôvodom je rovnaká chemická štruktúra.
Na molekulárnej úrovni rozlišujeme dva druhy cukrov:
- Monosacharidy: cukor pozostávajúci z jednej molekuly, napríklad glukóza, fruktóza alebo galaktóza. Nazývajú sa aj jednoduché cukry.
- Disacharidy: cukor zložený z dvoch molekúl monosacharidov. V rôznych kombináciách tak vytvára rôzne zložené cukry, napríklad klasický stolový cukor (glukóza+fruktóza), laktózu alebo mliečny cukor (glukóza+galaktóza) alebo maltózu (glukóza+glukóza). Takýto cukor sa vstrebáva pomalšie, pretože ho pri trávení telo najskôr rozloží na monosacharidy. To znamená, že zvyšujú cukor v krvi pomalšie.
Prirodzene vyskytujúce sa cukry nie sú z pohľadu chémie „viac prírodné“ ako tie pridané. Glukóza je glukózou, bez ohľadu na to, či ju konzumujeme v hruške alebo v kocke cukru v našej káve.
Takže hoci pri výbere potravín zohľadňujeme, či a aký cukor sa v nich nachádza, po konzumácii toto naše telo naozaj nevníma. Každý druh cukru v konečnom dôsledku možno rozložiť na rovnaké molekuly. Biely cukor, med aj kukuričný sirup naše telo vníma predovšetkým ako molekuly rôznych sacharidov. Ak si chcete odsledovať, koľko cukru skonzumujete, na obale by ste sa mali pozerať na celkovú hodnotu sacharidov. Aj ten prírodný cukor sa totiž ráta.
Znamená to, že je jedno, aký cukor konzumujeme?
Nie tak úplne. Na výbere záleží z iného dôvodu. Jedlá s vysokým obsahom pridaného cukru sú zvyčajne spracované jedlá, polotovary, ktoré stratili mnohé zo svojich výživových hodnôt. Na druhej strane, jedlá s prirodzene sa vyskytujúcim cukrom (hoci vo vyššej kalorickej hodnote ako jedlá s náhradnými sladidlami) sú zvyčajne plné množstva ďalších látok, ktoré prinášajú rôzne benefity. Medzi tieto látky patrí vláknina v ovocí, bielkoviny v mliečnych produktoch a rôzne vitamíny a minerály obsiahnuté v oboch skupinách.
Práve tieto látky ovplyvňujú, ako naše telo reaguje na cukor. Je drastický rozdiel medzi pocitom sýtosti po konzumácii čerstvej hrušky a kocky cukru. Napriek tomu, že cukor vníma telo rovnako, hruška je plná vitamínov a vlákniny a v kombinácii so zdravým tukom (oriešky) a bielkovinami (kvalitný jogurt) poslúži ako plnohodnotná desiata. Vláknina napríklad prispieva k správnemu fungovaniu tráviaceho systému a zároveň spomaľuje absorbciu cukru v krvi. Toto je pravý dôvod, prečo je voľba jedál s prirodzenými cukrami zdravšia.
Okrem toho, produkty s pridaným cukrom majú zvyčajne vyššiu koncentráciu cukru na gram výrobku. Ľahšie tak stratíme prehľad o tom, koľko sme ho vlastne zjedli: je veľmi jednoduché zjesť 10 cukríkov, no nie až také jednoduché zjesť 10 hrušiek.
Záverom
Pravdou je, že z jedál, ktoré obsahujú primárne (alebo výhradne) prirodzene sa vyskytujúce cukry je náročnejšie prijať nadmerné množstvo cukru. To ale nie je pravý dôvod, prečo je ovocie zdravšie ako čokoládová tyčinka. V náš prospech hrajú ostatné látky obsiahnuté v jedle a nie zdroj cukru v ňom. Chemicky je teda úplne jedno, aký cukor konzumujeme. Z hľadiska nášho zdravia však nie.
Koláčik a biely jogurt nikdy nebudú na rovnakej úrovni. Čo je však vhodné zapamätať si je, že cukor je jednoducho cukor. Netreba ho démonizovať. Miesto toho by sme sa mali naučiť rozlišovať jeho druhy a pôvod.
Zdroj: SELF Magazine
Zdroj titulnej fotky: Pexels