Má 27 rokov, pracuje ako hovorkyňa a tlačová referentka pre UPJŠ v Košiciach a bola vôbec prvou Blogerkou roka v kategórii Móda. Linda Babušík Adamčíková alias Lapkinn v rozhovore prezradila, či ju blogovanie uživí, čo si myslí o úlohách muža a ženy v manželstve a ako zvládla obdobie vyhorenia.
Kariéru odštartovala v médiách. Pracovala ako televízna a rozhlasová moderátorka aj ako reportérka, dokonca si ju niektorí pamätajú aj ako odbornú nákupnú poradkyňu v jednej zo sérií Nákupných maniačiek. Popri práci sa jej darí viesť úspešný módny blog Lapkinn.
Ako zvláda svoje povinnosti a ako sa pozerá sa moderné manželstvo? Uživí ju blogovanie? Aká je jej podmienka pri dobrom výbere kariéry a ako sa jej darí zladiť kariéru s rodinným životom? Na tieto a ďalšie otázky nám v rozhovore ochotne odpovedala.
Ahoj, Linda. Môžeš nám na začiatok predstaviť, ako vyzerá tvoj bežný deň? Čomu všetkému sa teraz venuješ?
Ahoj, jasné. Pracujem ako hovorkyňa a tlačová referentka pre UPJŠ v Košiciach, kde si práve teraz dokončujem aj doktorandské štúdium v odbore politológia. Každý deň sa osem a viac hodín venujem univerzitným a fakultným povinnostiam, kam spadajú povinnosti na Rektoráte UPJŠ, Katedre politológie FF UPJŠ a v občianskom združení.
V popoludňajších a večerných hodinách sa venujem blogovaniu a sociálnym sieťam. Vo voľnom čase rada športujem, čítam knihy a pod. Voľné chvíle trávim s mojimi najbližšími – rodinou a známymi, najmä s manželom. Popri všetkých mojich aktivitách je mi veľkou oporou a pomáhame si nielen v rámci blogu, ale aj v domácnosti. Príležitostne mu zase pomáham aj ja s jeho futbalovou akadémiou, hlavne pri aktivitách s deťmi, organizovaní výletov a podobne.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ako sa ti to darí skĺbiť? Vieš našim čitateľkám poradiť nejaký trik na spravovanie času?
Deadliny! Tie mi vždy pomôžu. (smiech) Ak je toho naozaj veľa, pracujem na tom, čo má skorší termín. Ale zvyčajne nemusím.
Mám to jednoducho rozdelené. Univerzitné záležitosti riešim, keď som v práci, a blogerským záležitostiam sa venujem mimo pracovnej doby a mimo univerzity. Samozrejme, pravidelne sa stáva, že si nejakú prácu z univerzity prinesiem domov, ale zvyčajne sa mi darí dodržiavať tento harmonogram. Striktne oddeľujem obe oblasti – univerzitnú a blogerskú a pomáha mi to pri časovom manažmente. S Dominikom (manželom) máme tiež zdieľaný kalendár a občas si navzájom svoje povinnosti alebo stretnutia pripomíname. Nie raz sme si už tak „zachránili kožu“.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Kedysi si pracovala ako redaktorka a moderátorka, teraz si hovorkyňou. Prečo takáto kariérna zmena?
Dlho som chcela byť hovorkyňou nejakej firmy alebo inštitúcie. Čakala som však, že to príde neskôr vzhľadom na môj vek. Predtým som desať rokov pracovala v médiách. Bola to veľmi hektická práca, často som nebola doma, nespávala som po nociach, bolo toho strašne veľa: nahrávanie, strih, príprava na rozhovory atď. Túžila som po práci, ktorá by mi umožňovala kontakt s médiami, ale nebola by až taká stresujúca.
Častokrát mi kvôli práci či štýlu obliekania tipujú, že mám aj 36 rokov
Myslím, že moja práca toto spĺňa. Je to príjemné skĺbenie kreatívneho so stabilným, menej stresujúcim. Hoci si uvedomujem, že v dnešnej dobe nemôžeme žiadnu prácu označiť za stabilnú, predsa len je to iné ako práca redaktorky či moderátorky. Nemusím sa rýchlo a v strese presúvať z miesta na miesto v rámci celého východného Slovenska a stačí mi byť na jednom mieste v Košiciach, kde sa môžem venovať svojej práci naplno a po pracovnej dobe stíhať aj ďalšie aktivity.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Čo ťa najviac baví na tvojej práci?
Najviac ma baví kreatívna stránka mojej práce a pravidelný kontakt s mediálnym svetom. Ako hovorkyňa sa pravidelne stretávam s mojimi bývalými kolegami, a hoci som teraz na „opačnej strane“, stále spolu radi komunikujeme a veľakrát spomíname na spoločné pracovné chvíle. Sú to vždy milé stretnutia.
Musím priznať, že som veľmi vďačná za svoju prácu. Čakala som, že sa až niekedy okolo 40-tky stanem hovorkyňu, no splnilo sa mi to oveľa v mladšom veku. Častokrát mi kvôli práci či štýlu obliekania tipujú, že mám aj 36 rokov. Už som sa s tým zmierila a nevadí mi to. Je pre mňa česť, že môžem ako hovorkyňa v rôznych vyjadreniach a stanoviskách zastupovať moju alma mater a zároveň inštitúciu, s ktorou sa plne stotožňujem.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ako do tvojho „pracovného mixu“ zapadá blog Lapkinn? Je to len koníček alebo to vnímaš ako ďalšiu prácu?
Pred šiestimi rokmi by mi ani vo sne nenapadlo, že sa blogovaním a sociálnymi sieťami budem živiť. Dnes je to realita, za ktorú každý deň ďakujem. Keď som s blogovaním začínala, v podstate neexistovala takmer žiadna možnosť zarábať si tým. Bola to pre mňa len voľnočasová aktivita, akýsi únik z reality, ktorá bola v tom čase hektická vďaka práci v médiách.
Po roku a pol prišiel prvý úspech v podobe výhry titulu Blogerka roka v kategórii Móda. Prišli prvé ponuky na spoluprácu a dnes máme stabilných klientov, vďaka čomu môžem povedať, že blog nás oboch s manželom plnohodnotne živí. Takže áno, vnímam to aj ako prácu: prácu blogerky, keďže s ňou prichádzajú viaceré pracovné povinnosti – ako pravidelná komunikácia s klientami, príprava kampaní pre značky, dodržanie deadlinov, zmluvy, množstvo administratívnej práce až po tvorbu contentu a komunikáciu s čitateľmi.
Pred šiestimi rokmi by mi ani vo sne nenapadlo, že sa blogovaním a sociálnymi sieťami budem živiť. Dnes je to realita, za ktorú každý deň ďakujem.
Často sa stáva, že mnohé spolupráce odmietnem. Keďže mám full time prácu na univerzite, bolo by toho priveľa. Neblogujem a nevytváram content na sociálne siete primárne kvôli zárobkom, ale kvôli tomu, že ma to napĺňa a verím, že niekoho svojou prácou inšpirujem.
Vždy ma zarmúti, ak počujem, že niekto bloguje alebo tvorí kontent na sociálne siete len kvôli tomu, aby zarobil. Žiadna práca by nemala byť len o peniazoch, ale o tom, že človeka v prvom rade baví. Keď blogera či influencera baví to, čomu sa venuje, robí to kvalitne, ocení to aj jeho publikum a s tým prídu aj prvé zárobky.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Akú úlohu na blogu zohráva manžel Dominik?
Môj manžel Dominik zohráva veľmi podstatnú úlohu, aj keď on to možno občas vidí inak. Blog považujem za náš spoločný projekt, ktorý by bez entuziazmu a práce jedného alebo druhého z nás neexistoval. Dominik sa primárne stará o vizuálnu stránku a najčastejšie ma aj fotí. Avšak tým, že sa manžel popri jeho aktivitám venuje aj práci komunálneho politika ako zástupca starostu, nemá už toľko času na fotenie a tým pádom nájdu čitatelia na blogu a sociálnych sieťach aj fotky od ďalších autorov fotografie.
Vzhľadom na to, že môj manžel je profesionálny fotograf, jeho štýl fotografie mi vyhovuje úplne najviac. V rámci blogu či sociálnych sietí, kde sa snažím uverejňovať fotky a posty každý deň, je nenahraditeľný. Vnímam ho ako spoluautora blogu.
Niekedy mám dokonca pocit, že blogovaním žije viac ako ja (smiech). Podržal ma vo chvíľach, kedy som to chcela vzdať. Je úplne možné, že keby nebolo jeho, tak už neblogujem.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Prečo si to chcela vzdať? Prestalo ťa to baviť?
Asi u každého, kto má kreatívnu prácu, raz príde takéto obdobie. Spomínam si veľmi presne na to, kedy to prišlo u mňa. Nastúpila som na pozíciu hovorkyne na univerzite na v zime 2018 a na jar u mňa prišla kríza. Všetko bolo nové, sypalo sa na mňa veľa nových informácií, robili som mnohé činnosti po prvýkrát. Pravdepodobne každý z nás vie, aké je to náročné, keď človek začína v novej práci.
Niekedy som z práce odchádzala až okolo 18. či 19. hodine a po návrate domov som už nemala energiu a ani nápady tvoriť. Mala som pocit vyhorenia a hľadala som, ktorú z mojich aktivít budem musieť nechať. Blogerka, doktorandka, hovorkyňa – ani bez jednej z týchto prác by som si nevedela predstaviť svoj život. Vtedy mi manžel veľmi pomohol.
Je úplne možné, že keby nebolo Dominika, tak už neblogujem.
Ako si napokon fázu vyhorenia prekonala?
Poslúchla som radu manžela a zvoľnila trochu tempo na blogu. No najdôležitejšie bolo priznať si, že človek vyhorel. Keď si to priznáte, oddýchnete si, nájdete opäť cestu k svojim aktivitám a samému sebe, tak potom sa vráti aj chuť a kreativita pracovať či tvoriť.
Najskôr treba nájsť samého seba a chuť vrátiť sa k práci alebo pracovným aktivitám príde neskôr.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Vyzerá to, že máte s manželom vyrovnaný vzťah. Z tvojho Instagramu vieme, že si delíte aj domáce práce. Ako sa na to pozerá okolie?
Častokrát sa stretávame s kritickými názormi a stereotypmi, pritom to u nás podľa mňa funguje celkom normálne. Obaja nemáme každý mesiac rovnaký plat. Niektorý mesiac zarobí viac manžel, inokedy zase ja. Keď som dlho v práci, o varenie, upratovanie či žehlenie sa postará on a naopak, ja sa starám o domácnosť, keď on nemôže.
Nevadí nám to. Nemáme radi tradičné názory o vzoroch správania sa, v tomto sme feministi. Muž aj žena majú podľa mňa rovnaké schopnosti viesť domácnosť, aj Dominik si vie navariť či oprať a ja môžem byť pokojne tá, ktorá prináša financie.
Občas mi napríklad okolie vyčíta, že som niekedy nestihla navariť či ožehliť. Na ženy je v dnešnej dobe vyvíjaný obrovský tlak zo spoločnosti: môžeme mať kariéru iba keď stíhame všetko v domácnosti. Myslím, že toto je vecou každého páru a ich rozhodnutia o nastavení spoločného života v byte alebo dome.
Som toho názoru, že neexistujú mužské a ženské práce. Rovnako, ako vie muž výborne navariť a postarať sa o dieťa, tak dokáže žena navŕtať poličku alebo uživiť domácnosť. Zastávam preto v domácnosti názor, že ten, kto má viac priestoru, urobí danú domácu prácu – vynesie smeti, navarí, uprace. A ten, kto dokáže zarobiť viac, nech zarobí bez ohľadu na pohlavie. Uštipačné poznámky okolia nás mrzia, ale už sme si na ne zvykli a naučili sme sa na ne reagovať.
Myslíme si, že v tomto storočí je už načase, aby sa posunuli názory ďalej aj v tejto sfére života. Koniec-koncov, je to každého páru ich osobná vec a nikto z nás nemá právo súdiť, či majú domáce práce nastavené správne alebo nie. Niekomu možno vyhovuje tradičná deľba práce na mužské a ženské. Plne to akceptujem a nevyčítam im to, no rovnaký postoj či akceptáciu očakávam aj ja od nich.
Ďakujeme za rozhovor.