Meditácia bola súčasťou životného štýlu rôznych ľudí už od nepamäti. Tvrdení o jej prospešných účinkoch na funkcie mozgu a tela je neúrekom. Mala by redukovať nadmerný stres, znižovať krvný tlak, či zahnať depresiu a úzkosť. Sú však tieto potvrdenia z vedeckého hľadiska potvrdené? Vyzerá to tak, že áno!
Biological Psychiatry, žurnál venovaný psychiatrickej neurovede a terapeutike, priniesol výsledky vedeckej štúdie, ktorá benefity meditácie potvrdzuje. Po prvýkrát vôbec tak vznikol faktami podložený dôkaz o tom, že meditácia prispieva k vitalite mozgu, ako i celkovému zdraviu ľudského organizmu. Štúdia sa bližšie zaoberá tým, ako odlíšiť skutočnú meditáciu od falošnej, a podrobne hovorí aj o jedlotlivých benefitoch pravidelnej meditácie. Výsledky vám prinášame v tomto článku.
Čo je skutočná meditácia?
Aby sa meditácia dala považovať za meditovanie v skutočnom zmysle slova, je potrebné vytvoriť si o nej ustálený obraz. Podľa vedúceho štúdie, J. Davida Creswella, ide o otvorené a chápavé povedomie o skúsenosti so sebou samým.
Profesor psychológie a riaditeľ výskumného laboratória Creswell, ďalej meditáciu popisuje ako plnohodnotné vnímanie súčasného okamihu.
NÁŠ TIP – Máte problémy so zaspávaním? Tento článok vám prezradí 6 tipov, ako vám meditovanie môže pomôcť
Simulovaná vs. správna meditácia
Výskumné činnosti, dotýkajúce sa zdravia, vždy vyžadujú dostatočne veľkú testovanú skupinu, ktorá je dôležitá pre zbieranie porovnávacích dát. Účastníci takejto skupiny si myslia, že spolu so zvyškom testovaných podstupujú rovnaké procesy. Ako to však urobiť pri meditácii? Existuje spôsob, aby ste ľuďom navodili dojem, že meditujú, pričom to však nebude pravda?
Metodológia vedcov potvrdzuje, že áno. Na začiatok do experimentu zapojili 35 nezamestnaných mužov a žien, ktorí zažívali stres, spôsobený hľadaním si práce. Týmto ľudom vykonali odber krvi a snímky mozgu. Polovica z nich sa následne učila správnej meditácii v meditačnom centre, druhej bol predstavený súbor simulovanej meditácie, ktorá bola zameraná na relaxáciu a odvracanie pozornosti od obáv a stresu.
Účastníci placebo skupiny sa počas dňa venovali napríklad strečingovým cvičeniam. Skupina bola tiež povzbudzovaná k rozhovorom, či povznesenému vnímaniu vlastných tiel. Vedúci tejto skupiny ich často royptyľoval rozprávaním vtipov.
V tom istom čase skupina, ktorá sa učila pravej meditácii, venovala veľkú pozornosť telesným pocitom, vrátane tých nepríjemných.
Potvrdené: Jednoznačné benefity meditovania
Po troch dňoch účastníci experimentu bez ohľadu na skupinu výskumníkom povedali, že sa cítia čerstvejší a lepšie schopní odolať stresu z nezamestnanosti. No následné snímkovanie mozgu odhalilo rozdiely len u tých, ktorí sa venovali „pravej“ meditácii. Ukázala sa u nich väčšia aktivita a komunikácia medzi časťami mozgu, ktoré majú na starosti spracovanie stresových reakcií a ďalších oblastí zodpovedných za sústredenie sa a pokoj. O štyri mesiace neskôr sa v ich krvi našlo výrazne menej náznakov nezdravých zápalov ako u placebo skupiny.
Vedúci štúdie Creswell a jeho kolegovia veria, že zmeny v mozgu viedli k podstatnej redukcii zápalov.
Napriek tomu nie je jasné, ako. S určitosťou však nemožno povedať, či je na dosiahnutie výsledkov nevyhnutné „poctivou“ meditáciou stráviť tri neprerušené dni. Pri meditácii, teda na presné čísla musíme zabudnúť, dôležitá je pravidelná prax. Ak sa na túto cestu vyberiete, ostáva len na vás, koľko času a intenzity sa jej rozhodnete venovať, benefity však pocítite veľmi skoro.
Chcete vedieť viac? Prečítajte si náš kompletný návod, v ktorom vám prezradíme, ako začať, ako si nájsť to vhodné miesto, koľko času meditácii venovať a predstavíme vám aj základné techniky meditácie.
