Stále viac žien a mladých dievčat sa trápi so svojim výzorom. Niet sa čomu čudovať – všade naokolo neustále vidíme nedosiahnuteľný ideál ženskej krásy, ktorý nám diktuje, ako premýšľame sami o sebe. Čo sa však musí stať na to, aby sa náš ideál zmenil?
Pokrivená predstava o sebe
Tzv. body image je často používaný výraz spojený s predstavou toho, ako vyzeráme v porovnaní s istým ideálom. Napriek rastúcemu trendu online kampaní a stále väčšiemu počtu ľudí, ktorí bojujú za krásu vo všetkých veľkostiach, štíhle ženy sú všeobecne považované za nádherné.
To samo o sebe nie je vôbec problém. Veď štíhle ženy sú nádherné. Problém pramení z faktu, že médiá a televízia nám iné ženy sotva ukazujú a ak áno, tak málokedy v kontexte ideálnej krásy. Fotografie celebrít a modeliek sú majstrovským dielom, za ktorým stojí celý tím ľudí: osobný tréner, osobný kuchár, sortiment kvalitnej kozmetiky, profesionálny makeup artist, osobný kaderník, fotograf a v neposlednom rade, Photoshop.
Je jednoducho nemožné vyzerať v reálnom živote tak, ako vyzerajú ideály krásy v novinách alebo televízii. Tento trend so sebou navyše prináša vlnu porúch príjmu potravy, drastické diéty a nebezpečnú závislosť na „zdravom“ životnom štýle. Pritom stačí tak málo k tomu, aby sme boli so sebou spokojné – stačí, ak začneme vidieť viac žien kyprejších tvarov, s vráskou, s iným typom vlasov alebo farbou pleti. Overil si to aj pôvodom švajčiarsky vedec Jean-Luc Jucker.
Výskum v pralese
Jucker vyštudoval antropológiu a psychológiu a venujem sa témam ako náboženstvo, politika a tiež body image. V roku 2018 dokončil štúdiu, v ktorej sledoval vplyv masových médií na vnímanie ideálov krásy.
K tomu, aby mal jeho výskum čo najväčší efekt, vycestoval až do Nikaraguy v Strednej Amerike. Tam našiel domorodcov, ktorí žijú v spoločenstve bez elektriny a mnohí z nich ešte vôbec neprišli do kontaktu so západným ideálom krásy. Niektorí z účastníkov výskumu síce videli televíziu a magazíny pri cestovaní, nájsť však takú oblasť, kde by takáto minimálna skúsenosť neexistovala, je dnes už naozaj náročné. Jucker teda pracoval s tým, čo mal. Čo to vlastne bolo?
- 66 účastníkov z vidieckeho prostredia
- s minimálnym prístupom k televízii
- účastníci z podobného prostredia (vzdelanie, sociálne pomery)
- úroveň ich mediálnej gramotnosti sa líšila (niektorí účastníci mali veľmi málo skúseností s médiami, iní viac – napríklad ich sused vlastnil televíziu a pod.)
Cieľom výskumu bolo zistiť, ako a či vôbec sa mení vnímanie krásy podľa toho, aký obsah ľudia konzumujú. Pozostával z troch krokov:
- pomocou počítačového programu vytvorili 3D personalizovaný model ideálneho ženského tela podľa predstavy každého z účastníkov (dohromady 66 modelov)
- účastníkov rozdelili na dve skupiny a obom ukazovali fotografie modeliek: kým jedna skupina videla „klasické“ modelky (UK veľkosť 4 alebo 6), druhej skupine ukazovali plus size modelky (UK veľkosť 16 a 18)
- s každým z účastníkov vytvorili nový model ideálneho ženského tela, aby mohli vidieť, či a ako sa zmenilo ich vnímanie
Toto nie je prvý výskum na danú tému, preto sa im podarilo vyhnúť viacerým problémom: 3D model mal tmavšiu pokožku a tmavé vlasy, vo všeobecnosti sa nepodobal na žiadnu etnicitu. Modelky na fotografiách boli z rôznych etnicít, mali rozličné farby pokožky a typy vlasov a tento pomer bol rovnaký v oboch skupinách. Celý výskum pre jedného účastníka trval asi hodinu a za takúto „brigádu“ im zaplatili ekvivalent 4 $.
Čo vďaka tomuto výskumu tím doktora Juckera zistil?
Spôsob, akým sa pozeráme na ženské telo sa môže zmeniť
Výsledky štúdie majú poučný charakter: po zhliadnutí fotografií štíhlych a vysokých modeliek sa vnímanie ideálu krásy zmenilo. Účastníci, ktorí najprv vytvorili kyprejší model, sa po tejto skúsenosti rozhodli model zmeniť a sústredili sa najmä na užší driek. Menili sa tiež boky, prsia a zadok, podľa vzoru modeliek, na ktoré sa predtým pozerali.
Skupina, ktorá videla kyprejšie, plus size modelky, považovala ich telá za ideálne a svoj 3D model menili podľa ich vzoru. Nevadilo im oblejšie bruško či širšie boky, a v prípade potreby ich aj zväčšili v porovnaní s pôvodným modelom.
Rozdiel v rámci skupín bol viditeľný podľa toho, ako veľmi boli účastníci vystavení západným médiám. Tí, ktorí sledovali televíziu alebo častejšie cestovali a na cestách videli magazíny a reklamy, vytvárali modely, ktoré sa viac podobali západnému ideálu: štíhle telo s väčším poprsím. Tí, ktorí predtým do kontaktu s médiami neprišli skoro vôbec, boli silne ovplyvnení fotografiami a podľa toho, v ktorej skupine sa nachádzali, aj vytvárali svoje predstavy a očakávania.
Jednoducho povedané, to, na čo sa pozeráme každý deň, má neuveriteľný vplyv na to, ako budeme veci vnímať. Ak budeme dlhodobo sledovať fotografie jedného typu ženského tela, podvedome ho povýšime na piedestál „ideálnej“ krásy. V našich končinách sa to deje s chudými a vysokými ženami. Práve preto nepovažujeme za ideálne plus size modelky alebo ľudí so zjazvenou tvárou. Rovnakým kritériám „krásy“ podliehame aj my – práve preto si o sebe často namýšľame, že by sme boli krajšie, keby sme vyzerali ako niekto iný.
Silné mediálne kampane môžu pomôcť, ale nie je to jediné riešenie. Skôr potrebujeme v médiách vidieť rozmanitosť a naučiť sa vidieť krásu vo viacerých typoch tiel. Prirodzeným výsledkom bude naša schopnosť vnímať krásu tam, kde ju dnes nevidíme.
Zdieľajte tento článok: Inšpirujete tak ďalšie ženy, ktorých trápi nedosiahnuteľný ideál krásy
Zdroj: Peacequarters