Fotografka Mihaela Noroc cestuje po svete a zbiera fotky a príbehy žien. Tieto uverejňuje online aj v novej knihe s trefným názvom: The Atlas of Beauty (Atlas krásy). Takto dokazuje, že krása nepozná žiadne hranice: ani vekové, ani kultúrne ani politické.
Krása bez hraníc
Čo majú spoločné Bangladéš, Taliansko, Brazília, Uzbekistan a New York? Sú to všetko miesta, ktoré Mihaela navštívila medzi desiatkami iných. Všade sa jej podarilo nájsť množstvo krásnych žien a často si vypočula aj ich osobné príbehy. Rumunská fotografka už precestovala vyše 50 krajín a zo svojich ciest uverejňuje príbehy a fotografie krásnych žien, ktoré stretne.
Nižšie môžete vidieť Farnoush z Teheránu, ktorá podľa Mihaeliných slov žije dvojitý život. Povolaním ekonómka no dušou umelkyňa, pretože „je to jej vášeň“. Hoci Rumunsko od Teheránu delí značná diaľka, na krátky moment sa tieto dve ženy stretli a výsledok je nádherný:
Okrem žien, ktoré stretáva na uliciach miest sa rada zastaví aj na rozličných podujatiach. Táto fotka pochádza z Južnej Kórey, kde navštívila Royal Culture Festival. Ani kultúrne rozdiely nezastavili Mihaelu, ktorej sa podarilo zachytiť takúto rozmanitú a farbnú krásu:
Jeden z dojímavých príbehov, ktorý sa jej podarilo zachytiť, je o Emiko. Stretla ju, keď bola na ceste na koncert spolu so svojím manželom. Ten ju na koncert pozval, a po koncerte ich čakala večera. Podľa Mihaely bolo vo vzduchu cítiť lásku a hoci spočiatku Emiko protestovala, hovoriac že je už stará a vôbec nie je krásna, napokon sa nechala odfotiť. Najmä vďaka svojmu manželovi, ktorý ju presvedčil, že to vôbec nie je pravda. No uznajte, krásu naozaj nemôže definovať vek:
Nádherné fotografie matiek a detí
Mihaela najradšej zbiera portréty matiek s deťmi. Je to jej obľúbená téma, a takýchto fotiek sa jej už podarilo zozbierať neúrekom. Nie vždy mali čas aj na rozhovor, avšak pri mnohých z nich uverejnila na svojom Instagrame aj ich príbehy. Pre inšpiráciu pripájame video s výberom tých najkrajších fotografií, ktoré uverejnila na Deň matiek:
Video – Deň matiek (fotografie matiek a detí)
Výzva pre nás všetkých
V skutočnosti niečo ženy spája, napriek všetkým rozdielom. Mihaela verí, že ľudstvo by malo spojiť sily a spoločne pracovať na riešení problémov, ktoré zažívame. Medzi jej najsilnejšie fotografie patria zábery z utečeneckých táborov, ktoré v nej okrem silných emócií vždy vyvolajú aj nutkanie vyzvať všetkých svojich fanúšikov.
„Keď som vyšla z utečeneckého tábora, chcelo sa mi kričať. Chcela som kričať aby ma počul celý svet a aby sa všetci pozreli na tragický príbeh týchto ľudí,“ píše v príspevku na Facebooku. Podľa jej slov je tábor Kutupalong v Bangladéši miesto, kde videla najviac beznádeje a utrpenia. Tento utečenecký tábor je najväčší na svete, a Mihaele sa podarilo zachytiť mladú Norizan, v tom čase tehotnú.
V jej očiach sa odráža aj obrys Mihaely počas toho, ako ju fotila. Práve tento odraz jej pripomenul, aké mala šťastie, pretože celá situácia by mohla byť aj naopak: ona, Európanka so spokojným životom, a Norizan, utečenkyňa s desivým osudom. Napriek jej osudu však fotografia zachytáva nehynúcu krásu, ktorá je jednoducho súčasťou ľudí a nezlomí ju ani utrpenie.
V príspevku s Norizaninou fotkou Mihaela pripomína, že všetci máme priložiť ruku k dielu. Či už je to venovanie financií na dobrý projekt, dobrovoľníctvo alebo boj proti nenávistným prejavom, nikdy by sme si nemali dovoliť zabudnúť, že sme mohli byť Norizan.
Čo si o projekte myslíte? Tiež veríte, že krása nepozná hraníc?
Zdroj titulnej foto: FB/The Atlas of Beauty