Sebavyjadrenie je základnou ľudskou vlastnosťou. A práve táto potreba vyjadriť sa nás ťahá znovu a znovu k jóge a meditácii. Jóga totiž vytvára priestor na realizáciu nás samých, hoci o tom mnohokrát nevieme.
Amatéri, profesionáli, či niekde medzi tým – všetci máme nejakú vášeň, ktorá sa stala prostriedkom na sebavyjadrenie. Či už je to maľovanie, hra na hudobný nástroj, šitie, tancovanie, písanie… Všetci niečo takéto máme.
A keď nájdeme tento náš prostriedok, keď objavíme, ako sa vieme vyjadriť, vstúpime do nového sveta. Do sveta, v ktorom sme úplne prítomné. Akékoľvek starosti tu na nás nemajú dosah. Jednoducho sme len prítomné v momente. Podobne by sa dala opísať aj jóga.
Rozličné pózy jogy nám dávajú možnosť vyjadrovať sa
Cvičením jógy sa naše telo stáva prostriedkom na sebavyjadrenie, podobne, ako pri tanci. Vyjadrujeme sa tým, že naše telá vkladáme do rozličných póz.
Je pravda, že jednotlivé pózy sú dané a na prvý pohľad sa zdá, že tam nie je veľa priestoru na realizáciu či kreativitu. No v skutočnosti je každá póza na každom tele iná, každý človek ju prežíva inak. Navyše, kto kedy povedal, že je zakázané sa s pózami alebo prechodmi medzi nimi zahrávať a vymyslieť si to po svojom?
Každá póza je jedinečná. Vyskúšajte si zacvičiť týchto 5 pozícií.
Každá sa mení zo dňa na deň, z roka na rok, pretože si ju osvojíme alebo naopak, dáme si na chvíľku prestávku.
Cvičenie jogy zobúdza emócie
Napokon, jóga vytvára akýsi priestor pre všetky emócie. Pozitívne, negatívne alebo neutrálne, v istom bode sa tieto emócie nahromadia. To, že sme v tom bode v niektorej z póz, je jednoducho alternatívou našej reakcie na tú emóciu. Vrámci priestoru, ktorý jóga vytvára, môžeme na túto emóciu zareagovať, poddať sa jej, bez toho, aby sme tým ubližovali niekomu inému.
Kreativita a sebavyjadrenie sú základnými ľudskými potrebami, nielen pre profesionálov, ale pre každého, koho sa dotkla múza.
Jóga nás učí nepozerať sa len na výsledky. Hoci je príjemný pocit vidieť výsledky našej práce, tá práca samotná lieči. Toto je na jóge krásne, nie to, že sa rokmi staneme ohybnejšie.
Byť prítomná, zabudnúť na čas a priestor, hľadajúc tú pravú metaforu, to správne svetlo alebo tú melódiu, ktorá nás spája so samou sebou. Toto je významom toho, že sme prítomné.
Ako každá z ciest, ani táto nás nezmení radikálne.
A predsa budeme vždy, keď sa vrátime, úplne iné, než predtým.